Ramadán naozaj prišiel a v Maroku teda (už podľa očakávania) až na druhý deň. To, ako sa určuje začiatok ramadánu a tým aj pôstu som popisovala v 1. časti tohoto miniseriálu.

V dnešný deň sa na rozdiel od moslimov v mnohých iných krajinách postia Maročania prvýkrát. To, že sa moslimovia postia, berieme väčšinou ako fakt, ale ja by som dnes chcela ísť trochu viac do hĺbky a tiež do histórie tohoto náboženského zvyku.

Pôst v mesiaci ramadán je pre moslimov jeden z piatich pilierov ich náboženstva, a to spolu s modlitbou, púťou do Mekky, dobročinnosťou (dávaním almužny na konci ramadánu) a samotným vyznaním viery (nie je Boha okrem Alláha a Mohamed je poslom Božím). O povinnosti pôstu hovorí sám prorok, keď ho vymenováva s ostatnými štyrmi povinnosťami, ako to máme zachytené v tzv. hadíthoch, čiže výrokoch proroka Mohameda.

Kto sa postí v ramadáne

V samotnom Koráne sa o pôstu píše tiež, a to hneď v jeho druhej kapitole. Píše sa tam nielen to, že pôst je povinnosťou, ale tiež, že sa postiť nemusia tí, ktorí sú chorí, cestujúci a tí, ktorí pôst z nejakého dôvodu nezvládajú. To je ale s pripomienkou, že počet dní, kedy sa cez ramadán človek nepostil, si musí potom “splniť” po skončení ramadánu. Okrem chorých a cestujúcich sa tiež nemusia postiť tehotné, menštruujúce a dojčiace ženy a deti v období pred pohlavnou dospelosťou.

Pôst pritom môže trvať rôzne dlho. V Maroku v roku 2021 začína pôst približne o pol piatej ráno a končí o siedmej večer. Maročania sa tak postia približne 12,5 – 13 hodín. V zime v Európe môže byť dlhý len šesť hodín, zato v lete sa jeho dĺžka môže natiahnuť až na 18 hodín. Pokiaľ žijú moslimovia v severských krajinách, kde slnko v lete vôbec nezapadne, nasledujú časy modlitieb v Saúdskej Arábii, a nie časy, ktoré sa na ich geografickou polohu vzťahujú.

Úplne prvý pôst zažili následovníci proroka v roku 624 našeho letopočtu, a to v Medíne, kam prorok odišiel bývať z Mekky. Ale pôst ako taký nebol pre vtedajšie prostredie novotou – postili sa i Židia (hlavne na sviatok Yom Kipur) a pôst dodržiavali aj pohania. V obidvoch prípadoch môže všeobecne povedať, že účelom pôstu bolo získať si božiu milosť a odpustenie hriechov.

Prečo práve ramadán?

Otázkou zostáva, prečo bol ako pôstny mesiac zvolený práve deviaty mesiac v roku, ramadán? V mesiaci ramadán v roku 610 našeho letopočtu dostal prorok Mohamed prvé zjavenia Koránu a moslimovia majú za to, že kedykoľvek anjel Gabriel Mohamedovi zjavoval božiu vôľu, bolo to práve v mesiaci ramadán. To úplne prvé zjavenie v jaskyni Hírá sa stalo v posledných desiatich dňoch mesiaca a pripomína sa ako tzv. Noc moci, väčšinou 27. ramadánu. Moslimovia tiež veria, že v tomto mesiaci prijal Mojžiš od Boha Tóru, Ježiš zase Evanjelium a kráľ Dávid Žalmy. V mesiaci ramadán dobyl Mohamed v roku 629 našeho letopočtu Mekku, ale tiež v tomto mesiaci zomreli prorokove manželky Chadídža a Ajša, ako aj jeho dcéra Rukajja a zať Alí. Je to teda mesiac plný dôležitých udalostí.

Ako sa moslimovia postia a dodržujú to naozaj?

Ramadán je skvelý čas na návštevu Maroka, ale nie tento rok. Viac o cestovaní do Maroka – aktuálne informácie pre apríl/máj 2021.