Tag Archives: ramadán

Do Maroka cez ramadán? (6. časť)

A je tu posledný článok ramadánového špeciálu, v ktorom sme sa venovali podstate ramadánu, tomu, prečo a ako sa moslimovia postia, ako aj špecifickej podobe, ktorú má ramadán v Maroku. Je teda na mieste si povedať, aké je to zažiť ramadán v Maroku ako turista, ako sa chovať a na čo sa pripraviť.

Nebudeme hladovať?

To je asi hlavná otázka, ktorú si položia cestovatelia ohľadne Maroka v čase ramadánu. Bude možné sa najesť, napiť cez deň? V zásade áno, ešte nikdy sa nestalo, že by miestni nútili turistov postiť sa s nimi. Aj napriek tomu, tu je pár rád, ako nezostať cez ramadán neočakávanie bez jedla a pitia:

  • Pokiaľ je taká možnosť, zarezervujte si ubytovanie s raňajkami a ešte lepšie, aj s večerou. To je väčšinou možné na juhu v penziónoch, na Sahare ale aj v medínach. Ono beztak často nie sú iné možnosti stravovania (napríklad v horách, na púšti alebo v oázach mimo miest), ale hlavne sa reštaurácie cez ramadán otvárajú až dosť pozde (po ôsmej hodine), takže by ste večerali až okolo deviatej hodiny. V ubytovacích zariadeniach sa jedlo pre turistov pripravuje aj počas ramadánu.
  • Cez deň je možné sa najesť na ulici vo veľkých medínach. Napríklad v Marrákeši sú na námesti Džamá el-Fna otvorené turistické reštaurácie, ale najete sa aj v reťazcoch, napríklad v McDonaldovi na vlakových staniciach, prípadne ďalších kaviarňach v blízkosti turistických atrakcií. Pokiaľ máte naplánovanú cestu po menej osídlených miestach, bude dobré si suchý obed pripraviť dopredu.
  • Ešte dôležitejšie, než jedlo, je voda. Tú si ale možno nekúpite, pokiaľ ráno začnete s prehliadkami príliš skoro. Obchody sa totiž otvárajú až okolo deviatej-desiatej hodiny. Bude preto dobré, keď sa vodou predzásobíte tak, aby ste hlavne ráno nemali smäd. Nakúpte si vodu, ale napríklad aj ovocie deň dopredu, aby ste po raňajkách mohli bez obáv ísť poznávať zaujímavé miesta.

Môžu turisti jesť na verejnosti?

V zásade nie je dôvod sa báť jesť alebo piť na verejnosti. Na turistických miestach sú na turistov a ich konzumáciu zvyknutí, takže pokiaľ si sadnete do otvorenej kaviarne ku čaju, naozaj sa nič nestane. Napiť sa tiež môžete vo vlaku, autobuse alebo turistickom aute. To isté platí na ulici, kde sa cez ramadán pohybuje omnoho menej ľudí, než obvykle. Nestáva sa, že by miestni postiaci sa turistov kvôli konzumácii napádali. Každopádne, pokiaľ sa necítite príjemne, je vhodné sa najesť a napiť v ústraní.

Na čo ešte v priebehu ramadánu pamätať?

Ramadán nie je iba o jedle a pití. Je to jedinečné obdobie, kedy všetko v Maroku funguje tak trochu inak! Pamätajte preto na následujúce veci:

  • Otváracie hodiny: už sme to trochu spomenuli. Obchody sa otvárajú o niekoľko hodín pozdejšie než obvykle, ale to isté platí aj o bankách a pobočkách mobilných operátorov. Banky naviac zatvárajú skôr, než obvykle a mobilní operátori majú zase veľkú prestávku a otvárajú až po ftúre.
  • Pokiaľ máte naplánovaný presun objednanou dopravou, pamätajte na to, že váš vodič auta pravdepodobne celú noc nespal. Je preto vhodnejšie vydať sa na cestu o niečo pozdejšie než v skorých ranných hodinách. V prípade dlhých ciest (napr. z Fezu do Merzougy alebo z Marrákeša do Zagory) je dôležité, aby vás postiaci sa šofér bol aspoň trochu vyspaný a tak pripravený na cestu.
  • Dôležitým bodom je tiež bezpečnosť. Cez ramadán je cestovanie príjemné už aj preto, že napríklad ráno sú ulice ešte vyprázdnené a je preto jednoduchšie dostať sa k pamiatkam. Aj trhy sú menej dynamické, pričom obchodníci nie sú takí agresívni ako inokedy. Na druhú stranu, v čase, keď zapadá slnko a miestni sa stretávajú pri ftúre, je vhodné zostať v hoteli alebo penzióne, a to ako ochrana proti možným zlodejom, ktorí sú vtedy mimoriadne aktívni. Čas prerušenia pôstu je dlhý asi 45 minút, potom sa ľudia vracajú naspäť do ulíc.
  • Bola by škoda neužiť si ramadán spolu s Maročanmi! To znamená prispôsobiť sa ich dennému režimu, pokiaľ je to len trochu možné. V medínach to znamená zažiť trh v čase, keď sa predáva čerstvých chlieb a pečivo pred prerušením pôstu (poobede), ale tiež vyjsť do ulíc po prerušení pôstu, okolo deviatej. Je tiež možné sa posadiť do kaviarní v blízkosti mešít a tak sa “zúčastniť” večernej modlitby tarawíh.

Ramadán je skvelý čas na návštevu Maroka, ale nie tento rok. Viac o cestovaní do Maroka – aktuálne informácie pre apríl/máj 2021.

Marocké ramadánové tradície (5. časť)

Aj keď je podstata ramadánu ako náboženského rituálu v každej moslimskej krajine rovnaká, predsa sa jeho konkrétna podoba v líši podľa toho, či ho zažijete v Maroku, Egypte alebo v Iráne. Poďme sa spolu pozrieť na to, aký je ramadán v Maroku.

Prípravy na ramadán začínajú už niekoľko týždňov pred jeho začatím. Je to predovšetkým príprava duchovná, čo znamená napríklad očista od alkoholu. Okrem toho sa upratuje, perie a nakupuje. Na ramadán je treba urobiť zásoby v podobe poživín ako sú ďatle, vajcia, mlieko a sladké pečivo.

Začiatok a koniec pôstu

Príchod ramadánu oznamuje v mestách výbuch z kanónov. Napríklad vo Feze sa vystreľuje nad medínou, z tzv. Severnej vojenskej veže. Tento výbuch je počuť po celom meste a opakuje sa každý deň pri západe slnka, v čase, keď sa z mešít ozve volanie na modlitbu pri západe slnka, pričom signalizuje koniec pôstu. Rovnako sa potom tiež vystreľuje vo chvíli, keď pôst pri svitaní opäť začína. Ešte asi hodinu a pol predtým je možné v uliciach počuť hru na trúbku a bubon, na znamenie, že spiaci by sa mali zobudiť, aby sa stihli naposledy najesť.

Ako vyzerá ftúr

Ústredným bodom ramadánového dňa je iftár, alebo po marocky ftúr. Je to prvé jedlo po pôste a preto je samozrejme veľmi dôležité. Rodina sa pri ňom stretne v salóne alebo sežúre (menší salón na bežné stravovanie). Na stôl sa všetko pripraví dopredu a posledné minúty už rodina sedí, aby bola na prerušenie pôstu pripravená.

Čo nájdete u Maročanov na stole? Predovšetkým nápoje:

  • voda
  • mlieko čerstvé alebo kyslé
  • 1-2 druhy džúsu

Nápoje sú pri prerušení pôstu veľmi dôležité a hlavne nesmie chýbať mlieko, ale tiež džúsy, ktoré rýchlo doplnia energiu. Tie môžu byť na báze mlieka (avokádový, banánový, jablkový) alebo pomarančového džúsu.

Ďalej na stole nájdeme ďatle. Tie slúžia k prerušeniu pôstu a do úst si ich postiaci dávajú pri zvuku výbuchu kanónu a volaní na modlitbu. Vždy ich treba zjesť párny počet a zapiť mliekom. Až potom sa začína jesť ostatné jedlo. A čo to môže byť? Väčšinou Maročania na ftúr jedia:

  • polievku
  • pečivo
  • šaláty

Tradičnou marockou polievkou je haríra. Podáva sa tak každý večer, alebo sa namiesto haríry varí niekoľko iných druhov zeleninových polievok. Haríra sa môže podávať s vareným vajíčkom a vždy ju sprevádzajú ďatle alebo sladké medové pečivo, najčastejšie tzv. šebbakíja.

Okrem sladkého pečiva je väčšinou na stole niekoľko druhov ďalšieho pečiva, napríklad melwí, krišlát a rôzne plnené buchty alebo domáca pizza. Okrem toho sa jedia teplo pripravené šaláty, napríklad zemiakovo-cibuľový, baklažánový (zaalouk), paprikový (taktouka) alebo šláda (uhorkovo-paradajkový).

Po ftúre

V niektorých prípadoch muži pri volaní na modlitbu len vypijú mlieko, zjedia pár ďatlí a idú do mešity, takže sa najedia až po príchode domov. V iných rodinách sa modlí rodina po ftúre spolu doma. Modlitba a ftúr tak akurát vyplnia tú hodinu, ktorá je medzi západom slnka a modlitbou ‘íša, ktorej sa už mnohí zúčastnia v mešite, a to ako muži, tak i ženy. Počas tejto modlitby sa totiž číta korán tak, aby ho za ramadán stihli prečítať (alebo si vypočuť) celý.

Ďalšie ramadánové jedlá

Po modlitbe ‘íša sa podáva káva a čaj s orieškami a potom nasleduje oddych. Veľké a hlavné jedlo prichádza na rad až o polnoci alebo aj pozdejšie. Jedia sa tradičné tadžíny, môže byť tiež kuskus alebo mäso s omáčkou, tzv. márqa. Pokiaľ je toto jedlo skôr, tesne pred prerušením pôstu sa podáva ešte “ľahká večera” – jogurt, pečivo, olivy, ale trebárs aj polievka a hlavne nápoje. V niektorých rodinách ale hlavné jedlo servírujú až po polnoci, napr. okolo druhej, a je teda tým posledným jedlom dňa.

Významné dni v mesiaci ramadán

Významnými dňami počas ramadánu sú piatky, kedy sa muži zúčastňujú spoločnej poludňajšej modlitby a kázania v mešite. Ďalej je míľnikom 15. deň ramadánu – tzv. Fadílat noss, kedy sa pripomína, že sme práve v polovici pôstneho mesiaca. Špeciálny je tiež posledný ramadánový týždeň, kedy už vrcholia prípravy na poramadánový sviatok eid al-fitr. Pretože v jednom z nepárnych dní, dostal prorok Mohammed svoje prvé zjavenie, v 26. ramadán sa dievčatká a chlapci obliekajú do slávnostných kaftanov a dželláb a dievčatkám sa maľujú ruky hennou. Deti si tiež skúsia, aké je to postiť sa, dostávajú darčeky a nové oblečenie. Posledné dni sa večer ľudia zhromažďujú vonku, kde sú na námestiach a volných plochách reproduktory s tradičnou hudbou a vyzdobené tróny, podobné tým, ktoré sa používajú na svadobnej hostine na usadenie ženícha a nevesty. Okrem toho sú tam tiež nosidlá a opäť hlavne dievčatká si na ne sadajú aby s nimi následne za zvukov tradičnej hudby tancovali, ako je zvykom na svadbách.

Ramadán je skvelý čas na návštevu Maroka, ale nie tento rok. Viac o cestovaní do Maroka – aktuálne informácie pre apríl/máj 2021.

Pôst a ja (4. časť)

V Maroku sa práve skončil 10. pôstny deň. Už som písala o tom čo ramadán je, prečo sa moslimovia postia a ako to robia. Dnes si dovolím trochu osobne o tom, aký je môj vlastný vzťah k ramadánu.

Prvýkrát som ramadán zažila ešte v Prahe na internáte, kde som mala moslimských kamarátov z Egypta. To bol ramadán v novembri. Pozdejšie si ho pamätám v Egypte, to už bol pôstny mesiac v septembri a bolo dosť teplo. Fascinovalo ma, ako moji egyptskí kolegovia dokážu pracovať aj napriek tomu, že sa celý deň pachtia po slnku bez jediného dúšku vody. To som ale bola ešte ďaleko od toho, aby som niečo také vyskúšala na vlastnej koži.

“Môj” prvý ramadán bol až v Maroku, v roku 2015. Bol vtedy v lete a ja som sa rozhodla to skúsiť. Znamenalo to predovšetkým dôkladne sa najesť v noci, čo vyšlo asi na druhú hodinu. Potom som sa snažila spať čo najdlhšie, co sa mi podarilo asi do jedenástej ráno. Ani v letných mesiacoch nemusí byť pôst náročný, pokiaľ človek nemá veľa povinností, nemusí ísť do práce, chodiť po slnku, pracovať alebo sa starať o deti. Ja som také šťastie mala. Naviac, to čo pomohlo, bolo, že som sa v ten deň s nikým nestretla a nemusela sa rozprávať – rozprávaním sa dostáva cez ústa von vlhkosť.

Môj prvý pôstny deň prebehol bez väčších ťažkostí. Na prerušenie pôstu som sa samozrejme tešila a najväčšie potešenie znamenalo napiť sa vody. Nemohla som toho veľa zjesť naraz, takže som pojedala dlho do noci. Ďalší deň som to skúsila opäť, čo ale znamenalo zase ísť spať veľmi pozde a zameškať tie ranné hodiny, ktoré mám najradšej.

Ďalší ramadán, kedy som sa zvládla postiť niekoľko dní za sebou, bol minulý rok. To už bol pôst v máji, čo znamenalo kratšie dni a nižšie teploty. Opäť bolo možné postiť sa v “kľude” bez práce a väčších povinností alebo pohybu (aj tak bol zákaz vychádzania). Problémom, ako sa ukázalo, bolo to nočné jedenie. Povážte sami: pôst prerušíte o pol ôsmej večer, potom si dáte kávu, čaj a pozeráte seriály. Ak si ľahnete, tak len na pár hodin, lebo o pol tretej sa treba najesť. A to bol pre mňa veľký problém! Nedokázala som “prehodiť” deň a noc, vstávať pozde a chodiť spať až na svitaní. A tak sa mi väčšinou nepodarilo bdieť až do pol tretej nadránom, a tak som zaspala už o jedenástej večer, ale zobudiť sa o druhej na to, aby som sa najedla? To bolo takmer nemožné. Naviac, suhúr, to jedlo pred začiatkom pôstu, je väčšinou formou večere, takže je veľké a hutné.

Minuloročný ramadán tak bol náročný, a to hlavne kvôli spánku a bdeniu, čiže nastaveniu režimu. To sa mi úplne minulý rok nepodarilo. Ramadánový pôst ma ale naučil niečo iné, o čo by som sa chcela podeliť: dietnu metódu takzvaného prerušovaného pôstu. Prerušovaný pôst znamená, že si človek vyhradí hodiny na to, kedy je a hodiny, kedy sa jedla zdrží. Môže to byť 8 hodín jedla a 16 hodín pôstu, alebo 12 a 12 hodín. V čase “pôstu” môže piť vodu, kávu alebo čaj bez cukru. Viac o prerušovanom pôste.

Túto dietnu metódu som si zaviedla cez ramadán v roku 2019 bez toho, aby som o nej vedela! Pracovali sme vtedy s Mustaphom v penzióne a ja som si svoje prvé jedlo dávala až popoludní, pričom moje hlavné jedlo bolo v postiacimi sa pri jejich prerušení pôstu, o ôsmej večer. Predĺžila som si tak dobu, kedy som nejedla a skrátila tú, v ktorej som potravu prijímala. Výsledok v podobe straty niekoľkých kíl sa skutočne dostavil a ja som sa až spätne dozvedela, že vlastne držím prerušovaný pôst.

Ramadánový pôst ma teda priviedol k tomu, čo dodržujem viac-menej pravidelne, k “oknu” kedy jem a “oknu” kedy nejem. Okrem toho som ale zakúsila aj to, čo znamená trpezlivo čakať na chvíľu, kedy sa môžem napiť (čo môže byť s pocitom smädu náročné), prekonať pocit hladu a takmer až bolesť sťahujúceho sa žalúdku, ale aj prinútiť sa zobudiť uprostred noci a najesť sa na ďalší deň. Je to o sebakontrole, hlavne pokiaľ nejde o náboženské presvedčenie, o vytrvalosti. Som rada, že tieto pocity, aj keď nie vždy príjemné, poznám aj na vlastnej koži.

A aký je ramadán v Maroku? Čo sa jedáva a aké sú ďalšie zvyklosti?

Ramadán je skvelý čas na návštevu Maroka, ale nie tento rok. Viac o cestovaní do Maroka – aktuálne informácie pre apríl/máj 2021.

Ako sa moslimovia postia? (3. časť)

O tom prečo sa moslimovia postia a prečo práve v mesiaci ramadán, som už písala tu. Dnes si povieme AKO sa moslimovia postia, respektíve od čoho, čo môžu cez ramadán robiť a čoho sa majú naopak vyvarovať. A nakoniec si tiež povieme, či a nakoľko to vôbec dodržiavajú :-).

Ako sa moslimovia postia

Bežne hovoríme, že sa moslimovia postia od východu do západu slnka. Ale nie je to presné. Moslimovia sa postia od volania na modlitbu fadžr, ktorá je ešte pred východom slnka a ich pôst trvá do volania na modlitbu maghrib, ktorá je pri západe slnka. V Koráne sa doslova píše, že jesť a piť sa smie až do doby, kedy sa dá rozoznať biela niť v tme. Pokial máte len prirodzené svetlo a vezmete si nadránom do ruky bielu niť a nevidíte ju, tak ešte je možné jesť. Pokiaľ už ju vidíte, váš čas na jedlo a pitie sa skončil.

Jedlom a pitím to nekončí!

Pôst nie je ani zďaleka len o nepití a nejedení. Naopak, pôst je aj o tom vyvarovať sa zlých myšlienok a činov. Postiaci sa by nemal myslieť na nenávisť a pomstu, ohovárať a závidieť, mať neprimerané sexuálne túžby, byť sarkastický, hnevať sa a nadávať. To je samozrejme vo chvíli, keď je prázdny žalúdok, oveľa ťažšie než inokedy. Preto sa v ramadáne napríklad v Maroku stretnete na uliciach oveľa častejšie s hádkami ale i bitkami. To sa stupňuje smerom k času, keď sa prerušuje pôst a hlad aj smäd sa násobí. Pôst tiež nie je ľahký pre tých, ktorí fajčia a celý deň si nezapália. Takí potom pôst najskôr prerušia cigaretou, mnohokrát aj predtým, než sa vôbec napijú.

To, čo je povolené a žiadúce je byť ohľaduplný, štedrý a láskavý. Dobročinnosť nie sú iba výsadou posledných desiatich dní pôstu, keď sa platí tzv. almužna, zakát. Človek by mal myslieť na blížnych a núdznych počas celého trvania mesiaca ramadán. Často sa v tomto mesiaci poriadajú rôzne charitatívne akcie a ľudia sa snažia pomôcť chudobným. On aj samotný pôst je o tom, vcítiť sa do pocitov tých, ktorí majú prázdno v žalúdku celoročne.

A čo sex cez ramadán?

Nie je pravda, že moslimovia nemôžu viesť cez ramadán sexuálny život, aj keď sa to tak často prezentuje. Sex s manželským partnerom je po západe slnka a pred jeho východom povolený. Nie je povolený sex s iným partnerom, ale to mimochodem platí plošne, nielen cez ramadán. Faktom je, že i mladé páry, ktoré spolu chodia, zostávajú cez ramadán hlavne doma s rodinou a často sa nestretávajú, takže ani na radovánky nie je čas a priestor. Mnohé páry si dávajú od seba prestávku, napríklad na premýšľanie o svojom vzťahu a plánovanie do budúcnosti. Neznamená to samozrejme, že všetci sú rovnakí a sexu s partnerom sa zdržia, to je samozrejme individuálne.

Alkohol

Asi by ste predpokladali, že cez ramadán sa nebude smieť piť alkohol. Je to tak – obchody s alkoholom, pokiaľ v nejakej moslimskej krajine existujú (Jordánsko, Sýria, Egypt, Palestína, Maroko, Tunisko ….) sú v čase ramadánu zatvorené, alebo sa vyžaduje identifikácia, či kupujúci nie je náhodou moslim. Moslimom potom alkohol nepredajú. Ale tí moslimovia, ktorí sú zvyknutí piť trebárs večer pri televízii pivo alebo si radi dajú dobré víno, by s pitím mali prestať už 40 dní PRED začatím ramadánu! 40 dní totiž trvá na to, aby sa človek očistil a mohol postaviť pred Boha v modlitbe. Nestačí sa pritom rituálne umyť, treba sa alkoholu v organizme zbaviť úplne. Tí moslimovia, ktorý pôst berú vážne, preto vedia, kedy presne si dať posledný pohárik.

Moslimovia majú cez ramadán tiež ďalšie povinnosti.

Pôst bez pravidelných modlitieb nie je pôstom a preto aj moslimovia, ktorí sa cez rok často nemodlia, siahnu v ramadáne po svojom modlitebnom koberčeku. Častejšie si tiež čítajú Korán a mnohí sa zúčastňují spoločnej poslednej modlitby dňa (hodinu a pol po západe slnka), kedy sa cez ramadán recituje tiež na tridsať častí rozdelený Korán. Modlitba “tarawíh”, ako ju nazývajú, trvá približne hodinu. Tarawíhu sa zúčastňujú muži a vo veľkom počte aj ženy, ktoré inak do mešity často nechodia.

A naozaj to všetko dodržujú?

To je častá otázka. Na začiatok je dobré vedieť, že ramadán je naozaj veľmi vážna vec a povinnost, ku ktorej sa stavajú seriózne aj tí moslimovia, ktorí sa celý rok nemodlia alebo nič iné nedodržujú. Ramadán trvá len mesiac, vo väčšine rodín sú k pôstu vedené deti odmalička, takže jeho dodržiavanie majú veľmi silno vštepené. Okrem toho je ramadán aj komunitnou záležitosťou a človek, keď príde v tomto mesiaci do moslimskej krajiny, zistí, že minimálne navonok vyzerá všetko tak, že sa všetci obyvatelia naozaj postia. Sú zatvorené reštaurácie, obmedzená prevádzka obchodov a úradov. Cez deň je v uliciach menej ľudí, pričom v čase, keď sa pôst prerušuje, sú ulice úplne výprázdnené. V mnohých moslimských krajinách je úplný zákaz požívania jedla a pitia na verejnosti, a to aj v prípade, že má človek zdravotnú alebo inú výnimku. Niekedy to môže platiť aj pre nemoslimov a turistov. S veľkým pobúrením sa spoločnosť pozerá na iniciatívy zmeniť to a s odsúdením (morálnym aj právnym) sa stretávajú aktivisti, ktorí poriadajú spoločné verejné piniky cez deň (napr. marocká iniciatíva Masayminch).

Čo sa týka osobnej roviny, určite existujú takí moslimovia, ktorí navonok pôst dodržujú, ale v čase najväčšieho pocitu smädu sa napijú, alebo si v doma v izbe dajú trochu čokolády. A potom sú aj takí, ktorí pôst nedodržujú vôbec, ale o svojom životnom štýle nehovoria a pokiaľ nebývajú s rodinou, tak sa doma aspoň raz cez deň najedia, pričom na verejnosti sa o tom nešíria. Neochota postiť sa nie je prijímaná pozitívne, a to ani v kruhu najbližšej rodiny. Mnohí moslimovia by vám asi povedali, že pôst radi nemajú, ale aj napriek tomu ho dodržujú podľa všetkých pravidiel, alebo minimálne sa o to snažia. A tí, ktorí veria v duchovný prínos pôstu, sa skôr budú snažiť o to skrátiť si ho pozdným vstávaním, a neprílišnou aktivitou cez deň namiesto toho, aby ho naozaj porušili. I v moslimskom svete platí, že každý človek je individualita a teda má svoj vlastný prístup k ramadánu.

Ako sa k ramadánu staviam ja osobne? Môj ramadánový príbeh si prečítate nabudúce.

Ramadán je skvelý čas na návštevu Maroka, ale nie tento rok. Viac o cestovaní do Maroka – aktuálne informácie pre apríl/máj 2021.

Prečo sa moslimovia postia? (2. časť)

Ramadán naozaj prišiel a v Maroku teda (už podľa očakávania) až na druhý deň. To, ako sa určuje začiatok ramadánu a tým aj pôstu som popisovala v 1. časti tohoto miniseriálu.

V dnešný deň sa na rozdiel od moslimov v mnohých iných krajinách postia Maročania prvýkrát. To, že sa moslimovia postia, berieme väčšinou ako fakt, ale ja by som dnes chcela ísť trochu viac do hĺbky a tiež do histórie tohoto náboženského zvyku.

Pôst v mesiaci ramadán je pre moslimov jeden z piatich pilierov ich náboženstva, a to spolu s modlitbou, púťou do Mekky, dobročinnosťou (dávaním almužny na konci ramadánu) a samotným vyznaním viery (nie je Boha okrem Alláha a Mohamed je poslom Božím). O povinnosti pôstu hovorí sám prorok, keď ho vymenováva s ostatnými štyrmi povinnosťami, ako to máme zachytené v tzv. hadíthoch, čiže výrokoch proroka Mohameda.

Kto sa postí v ramadáne

V samotnom Koráne sa o pôstu píše tiež, a to hneď v jeho druhej kapitole. Píše sa tam nielen to, že pôst je povinnosťou, ale tiež, že sa postiť nemusia tí, ktorí sú chorí, cestujúci a tí, ktorí pôst z nejakého dôvodu nezvládajú. To je ale s pripomienkou, že počet dní, kedy sa cez ramadán človek nepostil, si musí potom “splniť” po skončení ramadánu. Okrem chorých a cestujúcich sa tiež nemusia postiť tehotné, menštruujúce a dojčiace ženy a deti v období pred pohlavnou dospelosťou.

Pôst pritom môže trvať rôzne dlho. V Maroku v roku 2021 začína pôst približne o pol piatej ráno a končí o siedmej večer. Maročania sa tak postia približne 12,5 – 13 hodín. V zime v Európe môže byť dlhý len šesť hodín, zato v lete sa jeho dĺžka môže natiahnuť až na 18 hodín. Pokiaľ žijú moslimovia v severských krajinách, kde slnko v lete vôbec nezapadne, nasledujú časy modlitieb v Saúdskej Arábii, a nie časy, ktoré sa na ich geografickou polohu vzťahujú.

Úplne prvý pôst zažili následovníci proroka v roku 624 našeho letopočtu, a to v Medíne, kam prorok odišiel bývať z Mekky. Ale pôst ako taký nebol pre vtedajšie prostredie novotou – postili sa i Židia (hlavne na sviatok Yom Kipur) a pôst dodržiavali aj pohania. V obidvoch prípadoch môže všeobecne povedať, že účelom pôstu bolo získať si božiu milosť a odpustenie hriechov.

Prečo práve ramadán?

Otázkou zostáva, prečo bol ako pôstny mesiac zvolený práve deviaty mesiac v roku, ramadán? V mesiaci ramadán v roku 610 našeho letopočtu dostal prorok Mohamed prvé zjavenia Koránu a moslimovia majú za to, že kedykoľvek anjel Gabriel Mohamedovi zjavoval božiu vôľu, bolo to práve v mesiaci ramadán. To úplne prvé zjavenie v jaskyni Hírá sa stalo v posledných desiatich dňoch mesiaca a pripomína sa ako tzv. Noc moci, väčšinou 27. ramadánu. Moslimovia tiež veria, že v tomto mesiaci prijal Mojžiš od Boha Tóru, Ježiš zase Evanjelium a kráľ Dávid Žalmy. V mesiaci ramadán dobyl Mohamed v roku 629 našeho letopočtu Mekku, ale tiež v tomto mesiaci zomreli prorokove manželky Chadídža a Ajša, ako aj jeho dcéra Rukajja a zať Alí. Je to teda mesiac plný dôležitých udalostí.

Ako sa moslimovia postia a dodržujú to naozaj?

Ramadán je skvelý čas na návštevu Maroka, ale nie tento rok. Viac o cestovaní do Maroka – aktuálne informácie pre apríl/máj 2021.

A je tu ramadán! (1. časť)

Ramadán je tu! Rok sa takmer s rokom stretol a prišiel čas pôstu. Viete, ako sa určuje začiatok ramadánu a prečo nie je ramadán vždy v ten istý čas každý rok?

Ramadán je predovšetkým označenie pre mesiac. Islamský kalendár, ktorý sa dodržuje s ohľadom na náboženské sviatky, je trochu iný než ten, ktorý poznáme my, a ktorý de facto využíva väčšina moslimských krajín, a teda aj Maroko. I preto je teraz islamský rok “len” 1442 ….

Kratší islamský rok

Moslimovia počítajú svoj letopočet od odchodu proroka Mohammeda z Mekky do Medíny, čo sa stalo v roku 622. Ale aj keď spočítate 1442 a 662, nevyjde vám 2021! To je kvôli tomu, že islamský rok je kratší, keďže sa počíta podľa lunárneho, a nie solárneho kalendára.

Zatiaľ čo náš solárny rok má 365 dní, 5 hodín, 48 minút a 46 sekúnd a raz za štyri roky sa “ten zbytok” dopočíta ako jeden celý deň (prestupný rok), lunárny kalendár má “iba” 354 dní, 8 hodín, 48 minút a 34 sekúnd. Ten “zbytok” do solárneho kalendára sa nikdy nedopočítáva, a preto je lunárny rok každý rok o 11-12 dní kratší. Z toho vyplýva, že ramadán nemôže byť vždy v ten istý rok a mesiac podľa solárneho kalendára, ale je de facto vždy o 11-12 dní skôr. Ak minulý rok začal ramadán 25. apríla, tento rok to bude už 12. apríla.

Lunárny rok má v islamskom kalendári 12 mesiacov, ktoré majú buď 29 alebo 30 dní.

Mesiace sa volajú nasledovne:

  1. mesiac: Muharram
  2. mesiac: Safar
  3. Rabi’ al-Awwal
  4. Rabi’ al-Thani
  5. Džumadá al-Awwal
  6. Džumadá al-Thani
  7. Radžab
  8. Šá’ bán
  9. Ramadán
  10. Šawwál
  11. Dhú al-Qidda
  12. Dhú al-Hidždža

Ako je vidieť, Ramadán je deviatym mesiacom v roku. Jeho názov znamená “spaľujúca horúčava”. Prvý ramadánový pôst sa odohral už za života proroka a spadal vtedy na september.

Kedy začína ramadán?

Ani to, keď vieme, ako funguje lunárny kalendár neznamená, že vieme PRESNE, kedy ramadán začne. Všetko totiž závisí od mesiaca (na oblohe) a jeho viditeľnosti! Začiatok každého kalendárneho mesiaca je vtedy, keď islamskí učenci uvidia PRVÝKRÁT mesiac v podobe kosáčika. Ak sa tak stane, vyhlásia začiatok nového mesiaca. Pozorovanie mesiaca je vždy po západe slnka 29. dňa daného kalendárneho mesiaca. Pokiaľ učenci ale kosáčik neuvidia, predchádzajúci mesiac si pripočíta 30. deň. Nový mesiac potom automaticky začne po skončení 30 dňa. Nesmieme tiež zabudnúť, že deň podľa lunárneho kalendára začína ZÁPADOM SLNKA predchádzajúceho dňa, a nie polnocou, ako u nás. Samozrejme, bežne sa moslimovia tým, či začal nový mesiac, nezaoberajú. Dôležité je to iba vtedy, keď končí mesiac šá’bán a začína ramadán, a to kvôli pôstu.

A kedy začne ramadán v Maroku?

Aj keby sa zdalo, že táto otázka je úplne zbytočná, nie je to tak. V každej časti sveta môže byť viditeľnosť kosáčika trochu iná – takže aj keď napríklad v Saúdskej Arábii kosáčik vidia už po západe slnka 29. dňa, neznamená to, že aj v Maroku kosáčik uvidia. V tom prípade (a stáva sa to dosť často), začína ramadán v Maroku s “meškaním”. Takže aj keď niekde ohlásia začiatok ramadánu, neplatí to na celom svete plošne. V Maroku si moslimovia vždy preto počkajú na večerné správy, kde miestni učenci ohlásia, či “už” alebo až zajtra. 🙂

Viacej k pozorovaniu mesiaca a vyhlasovaniu začiatku ramadánu

Ramadán je skvelý čas na návštevu Maroka, ale nie tento rok. Viac o cestovaní do Maroka – aktuálne informácie pre apríl/máj 2021.