VERONIKA – ZAHORA PROJECT

Veronika Čierniková je, ako sama píše na svojich stránkach, pokrvná a rodená Slovenka, vychovaná ako dobrodruh, od detstva túžiaca po neznámych diaľkach. Táto túžba ju doviedla do rôznych krajín, či už v Európe, alebo do exotických diaľok na strednom a ďalekom východe? Zdá sa ale, že najviac ju očarilo Maroko, kam sa prvýkrát dostala v roku 2004.

Veroniku som spoznala cez jej Instagramový účet, kde prezentuje nádherné kúsky z tradičného marockého umenia v rámci svojho projektu Zahora Project, ktorý založila spolu s Brahimom, pochádzajúcim z rodiny berberských nomádov. Veroniku s ním spája túžba zdieľať marocké kultúrne dedičstvo s ďalšími, a to nielen cez pamiatky ale práve aj cez tradičné, ručne vyrobené marocké umenie. Rozhodla som sa preto Veroniku o jej projekte trochu vyspovedať.

Vero, ako Váš projekt vznikol, prečo marocké výrobky pre slovenský/ európsky trh?

Keď sme si v lete 2018 s kamarátkou spontánne dohodli výlet do Maroka, až bytostne som pociťovala túžbu po výrazných farbách, vzoroch, slnku, palmových tieňoch a oblúkových bránach, po takom nehranatom výhľade. To bolo niečo, čo som mala pocit, že mi tu u nás chýba, akási živosť až živelnosť foriem a farieb, ich energia; a po tú som tam potrebovala ísť.

Cat mala sľúbené ťavy na Sahare, a ja Jardin Majorelle v Marakéši. A farebné berberské košíky! Strašne som po jednom takom túžila.

Po dobrodružstve s ťavami na púšti a dlhočiznej ceste späť do mesta nám však už nezostalo veľa času na nákupy a ja som sa vrátila domov s jedným vankúšom a rozorvaným srdcom.

Doma som sa potom dva týždne motala ako bez duše, spytovala som zmysel života a prepadala ľahkej depresii. Keď sa vrátim z ciest, stáva sa mi to. Totiž, na ceste sa cítim ako doma, keď ma stretnete na ceste stretnete človeka, ktorým sa cítim byť hlboko vo svojom vnútri, a návrat do ‘reality’ má tendenciu ma z tohto ideálneho stavu kruto vytrhnúť.

V úplnej tme sa však často zrodí svetlo. A ja som vtedy dostala nápad.

Uvedomila som si, že nemusím vlastniť všetky tie nádherné veci, ktorými ma Maroko tak očarilo. Môžem s nimi pracovať a týmto spôsobom byť s marockou krásou a jej príbehom v neustálom kontakte, aj na diaľku byť na cestách, a moje nadšenie preniesť takto aj na druhých ľudí!

Prebrala som zárodok tohto konceptu s niekoľkými priateľkami, a potom to už išlo. Mesiace príprav a práce, a hop! V januári 2020 sme boli pripravení vyraziť.

Na Vašich stránkach nachádzam predovšetkým niektoré typy výrobkov. Prečo teda košíky, vankúše a koberce?

Pôvodný plán bolo začať v malom. Uchvátili ma berberské košíky na chlieb (doslovne preložené z ich anglického pomenovania Berber bread baskets), u nás som nič podobné nevidela a myslela som si, že by sa mohli páčiť. Na prvej služobnej ceste v januári 2019 som ich chcela skusmo niekoľko kúpiť, k tomu pár zdobených zrkadiel, nejaký ten vankúš, proste drobné pekné veci, ktoré zaujmú. Cestou na púšť sme sa však zastavili v kooperatíve, kde vyrábajú a predávajú ručne tkané berberské koberce a neviem presne čo sa stalo, iba že som nemohla odísť bez nich!

Sedela som tam hodiny a zjednávala pri mätovom čaji. Treba povedať, že kvôli cestovnej horúčke som posledné tri dni a tri noci skoro nič nezjedla a nespala, takže tu som už mlela z posledného. Nič, išli sme sa na to vyspať a na druhý deň ráno sme sa vrátili, ja som kúpila tri nádherné koberce a spokojná a švorc som pokračovala s mojimi marockými spoločníkmi v ceste na juh, kde sme ich v púšti nafotili. Prvé košíky sa u nás ani neohriali, a to sme nemali ešte ani webstránku! Odvtedy prešiel nejaký čas, a postupne naše portfólio rozširujeme aj o ďalšie produkty – sú súčasťou našej najnovšej objednávky a teraz už nedočkavo očakávame ich príchod!

V čom sú tieto výrobky, ktoré ponúkate, výnimočné?

Produkty, ktoré predávame sú ručne robené, z prírodných materiálov ako je ovčia či ťavia vlna, slama, drevo, koža. Teraz je byť eko veľký hit, ale ja som bola k ekologicky orientovanému životnému štýlu vedená od detstva, takže pre mňa je táto hodnota samozrejmosťou. Chcela by som, aby človek, ktorý si naše výrobky kúpi mohol byť spokojný a rád, že má niečo, čo je láskavé k životnému prostrediu, a že svojím nákupom podporuje živobytie skutočného človeka, páči sa mi myšlienka, že potešenie jedného človeka zlepší život tomu druhému. Niekedy mám pocit, že naše marocké výrobky nie sú len veci, sú to veselí priatelia. A taký berberský koberec nie je len koberec, je to domáci šperk, a bola by som šťastná, keby aj u nás bol vnímaný ako vzácnosť, ako rodinné dedičstvo, ktoré prechádza z generácie na generáciu tak ako je to v Maroku. Takto vzniká vintage!

Môžete nám tiež prezradiť niečo o dodavateľoch Vašich krásnych výrobkov?

Snažíme sa nakupovať naše výrobky priamo od výrobcu, čo nie je také ťažké, pretože v Maroku je stále veľa drobných lokálnych dielničiek, kde priamo vidíte, ako sa čo robí. Nie vždy sa to však dá a v tom prípade komunikujeme cez maximálne jedného sprostredkovateľa, pretože chceme, aby sa čo najväčší podiel z ceny daného produktu dostal jeho tvorcovi. Napríklad košíky kupujeme od uja Mustafu, ktorý ich skupuje od žien v okolitých horských dedinách. Na našej najbližšej návšteve máme v pláne ísť sa pozrieť na to, kde a ako sa vyrábajú, spoznať sa s ich výrobcami osobne, spoznať ich remeslo. Koberce kupujeme zväčša od Abdula, ktorý má svoju vlastnú kooperatívu, kde zamestnáva asi dvadsať žien. Abdul onehdy vyhral národnú cenu za dizajn a mnohé z kobercov, ktoré predáva sú vyrobené podľa jeho návrhu. Jeho dizajn je moderný, metóda zostáva tradičná, a konečný výsledok je ohromný!

Kontaktujú nás aj rôzni iní dodávatelia, ktorí nás nájdu na Instagrame, ale tu sme opatrní, a pokiaľ ich nepoznáme osobne, ich prostredie, podmienky, do ničoho sa nepúšťame.

Jedným z našich dodávateľov je žena, Saida z horskej dediny v Atlase, ktorá vedie svoj tradičný Berber House, kde má za normálnych okolností návštevník možnosť zoznámiť sa s berberským spôsobom života, naučiť sa robiť chlieb, spoznať lokálnu kultúru. Počas korony sa Saida šikovne preorientovala na dodávateľku berberských kobercov. Pomáha ženám zo svojej dediny či už predať svoje vlastné koberce, čo robia pretože potrebujú peniaze, aby prežili túto dobu, kedy majú minimálne príjmy, ale tiež ich zamestnala a dáva im robiť nové koberce a vankúše na objednávku. Je to obdivuhodná žena, ktorá sa nebojí života!

Vero, ďakujem za rozhovor a nech sa Vašemu projektu darí aj naďalej!

%d bloggers like this: